Slovné frázy, kvôli ktorým pôsobíme trochu primitívnym dojmom


Ak sa zamyslíme nad slovom zamestnanec a jeho úlohou, automaticky nás napadne- jeho hlavnou úlohou by malo byť kvalitné a produktívne plnenie zverejnej práce. To je skutočne pravda, ale zamestnanec je aj človek pracujúci v kolektíve, teda z toho vyplýva, že by mal mať aj určitý prístup a charakter, rovnako tak aj jeho vedúci či šéf. Povedal by som ale, že v zamestnaniach vidíme 2 extrémy.

nesouhlas

·         V práci týkajúcej sa manuálnej výroby vo fabrike či závode je človek strojom a v žiadnom prípade sa nepozerá na jeho charakter, nikto nie je zvedavý na jeho pohľad na vec či názor, rozprávať môže iba počas prestávky, no a malý náznak nápaditosti či rozumu sa považuje za urážku voči ostatným a nadriadenému.
·         Potom zasa poznáme typ pracoviska, v ktorom je najdôležitejšie vystupovanie, vedieť ovplyvňovať a manipulovať zákazníkmi, ľuďmi ale aj kolegami, svoju nevôľu schovávať za pekné slová, nosiť dokonalý imidž, no a samotná práca, tá je na druhom mieste.

V druhom ale aj v prvom prípade, alebo vlastne aj na pohovoroch a všade kde to uznáme za vhodné, by však nebolo na škodu tvoriť si svoj osobnostný imidž a vyhnúť sa vetám, ktoré rozdeľujú človeka od zúfalo pôsobiaceho amatéra a cieľavedomej, hrdej osoby.

Akým vetám a frázam by sme sa teda v tomto prípade mali snažiť vyhnúť?
„Možno sa mýlim,…“Tento začiatok akejkoľvek vety už hneď stráca svoju profesionalitu. Pôsobí to ako kritika veci, ktorej sami nerozumieme a neznie odhodlane, skôr začína ako otravné tvrdenie a ďalší  zbytočný nápad. Prečo začínať vetu tým, že máme pocit že to čo povieme, je možno omyl?
„Jasné, bez problémov,…“Táto veta je mi síce veľmi sympatická a skutočne ma mrzí ju sem zaradiť, ale predsalen by bolo serióznejšie, ak by sme vec rozobrali a prediskutovali, následne uzavreli, “ s týmto Ti pomôžem“, než len tak ochotne a bez rozmyslu prislúbiť „bez problémov“ úplne čokoľvek.

rozhovor

„Čo ja viem,…“ Tejto vete sa snažme vyhnúť, pôsobí skutočne zle, primitívne, navyše nedôveryhodne. Je samozrejmé, že nepoznáme odpoveď na všetko. Vhodné by bolo o dotyčnú vec naznačiť záujem a čo nám je nejasné, na to sa dotyčného pýtať, alebo svoju neznalosť či neochotu opísať trochu obšírnejším spôsobom.
Vulgarizmy– Svedčia o tom, že ste vyrastali alebo doteraz sa nachádzate v komunite ľudí, ktorých slovník sa točí len okolo týchto najjednoduchších slov a vy patríte k nim. Vôbec nepôsobia drsne či ako si niekto možno myslí, frajersky.